V dnešnom rozprávaní by som rada otvorila ďalšiu tému, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravý fyzický a psychický vývoj našich štvornohých miláčikov.
Postupne v niekoľkých častiach budem rozprávať o fyzickej aktivite a jej primeranej miere, o spoločných hrách, ktoré napomáhajú udržiavať zvieratko v dobrom psychickom zdraví a mentálnej kondícii, o potrebe oddychu a odpočinku a o zvieracej prirodzenosti.
VIETE KOĽKO POHYBU POTREBUJE VÁŠ MILÁČIK?
S mačičkami je to jednoduché, pretože sú sebestačné, aj pokiaľ ide o ich aktivitu. Samy si riadia, koľko vzrušenia a pohybu potrebujú na to, aby sa cítili dobre a aby boli šťastné.
U psíkov je to iné. Tie sú odkázané na vás, vašu ochotu a čas. Ku každému psíkovi, pokiaľ ide o množstvo fyzickej aktivity, sa musí pristupovať individuálne, pričom treba zohľadniť viacero faktorov ako je jeho vek, zdravotný stav a v neposlednom rade plemeno.
Rôzne psie plemená majú rôzne špecifiká, od ktorých závisí koľko pohybu, miesta, výcviku a motivačných hier potrebujú pre svoj zdravý vývoj.
Temperamentné plemená vyžadujú oveľa viac aktívneho pohybu ako iné, pretože idú na plný výkon bez ohľadu na dennú dobu, počasie a ročné obdobie. Sú schopné byť celý deň v pohybe, sú húževnaté a ich energia sa zdá byť nevyčerpateľná.
Poznala som jedného neunaviteľného teriéra Jacka Russela, z ktorého bola celá jeho rodina nešťastná, unavená a úplne vyšťavená.
Jeho pán vymyslel naňho zaujímavú „boudu“. V záhrade vyrobil špeciálnu kladku s dreveným hákom, ktorú ich kamarát pevne uchopil do svojich silných čeľustí a denne tam takto visel aj celé hodiny, pokým sa neunavil. Potom nejaký čas konečne oddychoval.
Pre plemeno Jacka Russela je veľmi vhodný výcvik agility, kde si psík usmernene vybije svoju nadbytočnú energiu. Takisto je vhodným spoločníkom pri vašom každodennom joggingu.
Iné plemená, napríklad brachycefalické (anglický buldog, francúzsky buldoček, mops, bostonský teriér a ďalšie) nemôžete zaťažovať v lete dlhými prechádzkami.
Tieto psíky majú skrátený noštek, často chrápu a majú sťažené dýchanie. Vzhľadom na ich anatomickú špeciálnosť majú obmedzenú možnosť chladenia, dýchajú horúci vzduch a sú veľmi náchylné na prehriatie.
Pre vodiace, záchranárske psíky, psíky poľovníckych a všeobecne veľkých plemien je určený špeciálny výcvik, iným stačí hrať sa s pánom, od ktorého neustále vyžadujú nejaké povely, alebo hádzanie loptičky, iné zase chcú len tak voľne behať bez pánovej asistencie a sekírovania.
Psíky plavci sú osobitnou kategóriou. Sú to vodníci od prírody a vodné športy a aktivity sú dôležitou súčasťou ich života.
Na chvíľku preruším niť môjho rozprávania, pretože mi napadol ďalší z mojich zážitkov, vďaka ktorému som zistila, že som sa v jednej veci celé roky mýlila.
Bola som presvedčená a brala som ako samozrejmosť, že všetky psíky vedia od narodenia plávať bez toho, aby sa to museli učiť. Verila som tomu preto, lebo som mala takúto skúsenosť so všetkými mojimi psími kamarátmi a aj s inými psíkmi, ktoré som poznala.
Minulý rok sme s Mimmom a Elfim vyrazili do južných krajov našej vlasti k Dunaju. Bolo to ich prvé stretnutie s vodou, tak som radšej každému pripevnila na obojok dlhú šnúru pre prípad, že by sa rozhodli odplávať do Maďarska.
Mimmo sa vo vode jašil, naháňal bublinky, ktoré vytváral svojim čľapkaním a zrazu čľup! Skočil do hlbokej tmavej vody a nikde ho nebolo. Ťahala som za šnúru, až kým som ho nevytiahla. Vynoril sa z hĺbky a tváril sa veľmi prekvapene. Vôbec sa však nezľakol a voda ho neprestala lákať.
Musela som prehodnotiť moje dovtedajšie skalopevné presvedčenie, že psi sú od prírody plavci a naučiť ho plávať. Postupovala som úplne rovnako, ako keď som učila moju dcéru, keď bola malá.
Po pár pokusoch si začal veriť a plával sám. Šnúru som mu pre istotu nechala, pretože, ako som predpokladala, Mimmo si to nasmeroval rovnom k našim južným susedom. Takisto som naučila plávať aj Elfiho, ktorý je však ku vode viac nedôverčivý.
Pri vodných aktivitách buďte opatrní, najmä ak sa vyberiete k rieke, nezabúdajte na vodné víry a znečistenie. Chodievajte radšej k overeným vodným plochám, kde vášmu psíkovi ani vám nehrozí poranenie, infekcia, alebo dokonca otrava.
Vodnú plochu môžete vášmu psíkovi vytvoriť aj v záhrade a umožniť mu v letných horúčavách vyblázniť sa v psom bazéne. Záhradný bazén však psom ‒ vodníkom nestačí, lebo tie potrebujú plávať a nie sa len čľapkať.
Chloe, ktorá milovala vodu tak veľmi, že vliezla do každej mestskej fontány sa vynašla aj v malom nafukovacom detskom bazéne. Ľahla si doňho, z vody jej trčala len hlava a nožičkami robila pohyby akože pláva. Takto sa zabávala celé leto.
Pri výbere vhodnej aktivity a jej intenzity je nutné zohľadniť vek vášho psíka. Iné množstvo a typ aktivity potrebuje šteniatko, iné dospelý psík a iné psík senior.
Váš psí senior potrebuje teplo a kľud, pretože je ako starý človek, ktorého pobolieva chrbát, kĺby, zle vidí, niekedy aj zle počuje a nemá zuby. Takýto dedeček, či babička väčšinou oddychuje a pospáva, ale poteší sa z každej prechádzky, ktorá by nemala byť veľmi namáhavá.
Voľba aktivity je podmienená aj zdravotným stavom psíka. Chorého alebo slabého psíka v žiadnom prípade nevystavujte náročnej aktivite. Neberte ho na výlety a nezaťažujte ho len preto, že ste mali niečo naplánované a že svoje plány nechcete zmeniť „kvôli psovi“. Doprajte mu oddych, pokoj a dostatočný čas na rekonvalescenciu. Hlavne nezabúdajte na to, že váš kamarát potrebuje aj oddych a spánok.
Aktivitu vášho miláčika nemusíte však vždy plánovať, pretože si občas poradí aj bez vás a dokáže sa zabaviť a unaviť aj sám.
Napríklad také hrabanie dokáže psíka poriadne vyčerpať a keď ho pri jeho práci budete sledovať, všimnete si, že táto činnosť nie je len nejaké hádzanie hliny sem a tam, ale že je to vysoko sofistikovaná činnosť. Ide o prirodzené správanie zvierat, ktorým sa po pachu snažia dostať do nor svojej potenciálnej koristi. Pokiaľ vám neničí vaše záhony kvetov a zeleniny, nezakazujte mu to a hlavne ho za to netrestajte. Psíky hrabú aj preto, aby cez vykopanú dieru pod plotom navštívili príťažlivú psiu susedu, alebo aby sa v čerstvej chladnej hline vo vykopanej jame v lete ochladili.
Väčšina z nás pozná hrabanie psíka v pelechu a perinách, čím sa snaží vytvoriť si pohodlné miesto na oddych. Toto správanie je typické aj pre fenky chystajúce sa priviesť na svet svoje potomstvo.
Raz v lete sme s priateľmi a s našimi štvornohými kamarátmi vyrazili na Záhorie na piknik. Po pár minútach fyzickej aktivity hraním bedmintonu sme vyhladli a unavili sa, tak sme vytiahli náš osvedčený proviant a rozložili si na deke voňavé paštétové chlebíčky a rôzne ďalšie dobroty.
Naši štvornohí kamaráti šantili po lúke, no okamžite ich prilákala vôňa naservírovaného olovrantu. Bol medzi nimi malý fúzač Honzo, ktorý sa záhadne tentokrát ku nám nepridal. Všimli sme si jeho nervozitu, ako pobehával hore-dole a stále niečo vyňuchával. Odrazu začal ostošesť vyhrabávať v strede lúky jamu. Dával do toho všetku svoju silu a energiu. Hlina a kusy trávy lietali všade naokolo, mal ich plné uši a ňufák. Kopal ako zmyslov zbavený, až si zodral pazúriky.
Jama už bola tak hlboká, že sa do nej celý zmestil, no hrabal stále ďalej a ďalej. Boli sme zvedaví na výsledok jeho snahy, tak sme trpezlivo čakali a pozorovali ho spolu s naši štvornohými kamarátmi, ktorí bez slova prizerali jeho náročnej práci. Asi po hodine sa dostavila zaslúžená odmena. Vyhrabal hniezdo maličkých ružových krtkov, pyšne nám ich ukázal a spadol únavou. Rýchlo sme ich zahrabali späť, Honza sme pochválili za jeho šikovnosť a spokojne sme všetci odišli.
Na ďalšie pokračovanie tejto časti sa na vás teší Adina
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
