Prechádzka pre nás ľudí väčšinou predstavuje fyzickú aktivitu a relax v prírode.
Pre vášho psíka však prechádzka nie je len o chodení, behaní, alebo o dýchaní čerstvého vzduchu ale o tisícoch rôznych podnetov a vnemov.
Váš psík využíva všetky svoje zmysly, vníma pachy a zvuky, ktoré vy ani nezaregistrujete. Dovoľte mu objavovať svet a užívať si psí život jeho spôsobom a budete sa čudovať, čo všetko vypozorujete.
Poznala som kóliu Zorku, ktorá bola na prechádzkach vždy akási nesvoja. Buď sa nechcela pohnúť z miesta, alebo sa nervózne točila, alebo naopak ťahala a bola priam nezvládnuteľná. Panička musela na ňu kričať a sem tam dala svojej kamarátke aj po zadku.
Na moje odporúčanie si zaobstarala psí ruksak, ktorý jej nasadila pred každou prechádzkou. Zorka bola z tejto novej výbavičky nadšená, s dôležitým výrazom vypochodovala z domu a celú cestu sa správala na jednotku. Všetko sa zmenilo akoby šmahom čarovného prútika. Zorka sa na prechádzkach správa veľmi vzorne a jej panička si ju nevie vynachváliť.
NEZAMIEŇAJTE SI VENČENIE S PRECHÁDZKOU
Pod venčením sa rozumie činnosť, keď zoberiete vášho miláčika a prejdete sa s ním niekoľkokrát denne okolo domu, aby si urobil svoje potreby.
Mnoho majiteľov psíkov považuje takéto päť-desať minútové venčenie za prechádzku, je presvedčených, že svojim miláčikom poskytli dostatočný pohyb a aktivitu a zaspávajú s čistým svedomím a pocitom, že pre svojho kamaráta urobili všetko, čo potrebuje pre zdravý fyzický a psychický vývoj.
Bohužiaľ, takýto je osud väčšiny psíkov bývajúcich v mestách, ktorých majitelia sú celý deň zaneprázdnení a ktorí pre svojho kamaráta nie sú ochotní urobiť viac, ako pre plyšovú hračku, ktorú sem-tam povysávajú od prachu.
Ich kamarát je pre nich záťažou a starostlivosť oňho nepríjemnou povinnosťou.
Mnoho mestských psíkov ani nevie, čo je to skutočná prechádzka, pretože poznajú len dom, v ktorom bývajú a pár vedľajších blokov, ktoré im ich obetaví majitelia umožnia spoznať. A títo ani nevedia, o čo prichádzajú, pretože nikdy nezažijú krásne a neopakovateľné chvíle, akými sú prechádzky po lese alebo pri rieke so štvornohým kamarátom. Neuvidia jeho psí úsmev, jeho nadšenie a jeho šťastný výraz, ktorým dáva najavo svoju vďačnosť za spoločne strávený čas.
Niekoľkohodinová prechádzka v lese, alebo pri Dunaji je pre mňa a mojich kamarátov tou najpríjemnejšou časťou nášho dňa. Vždy sa na ňu tešíme a spoločne si ju užívame.
V prírode sa chlapci vyjančia a ja si usporiadam svoje myšlienky, vypustím všetky negatívne emócie a dobijem sa na ďalších dvadsaťštyri hodín.
Pozorne sledujem ako všetko skúmajú a ako objavujú nové veci. Naše šantenie v prírode nepovažujem za stereotyp, pretože každá prechádzka je jedinečná a neopakovateľná.
Aj samotné venčenie by malo byť príjemné nielen pre vášho miláčika ale aj pre vás. Psík cíti vaše rozladenie, keď nasilu a naštvaný, napoly prebudený musíte vyliezť kvôli nemu z postele a odprevadiť ho, aby si vykonal svoje ranné potreby. Cíti, že sa naňho hneváte, hoci nechápe, čo zlé urobil a čím vás nahneval. Je z toho nervózny, a preto mu jeho vyprázdnenie trvá oveľa dlhšie, a to určite ešte viac stupňuje vašu nervozitu.
POTREBNÁ VÝBAVA K SPOLOČNÝM AKTIVITÁM
Ako prvé sa vyzbrojte dobrou náladou, aby vaše spoločné aktivity so štvornohým kamarátom boli nenútené a aby ste sa na nich tešili prinajmenšom v takej miere, v akej sa na nich teší on.
Každý majiteľ zvieracieho miláčika by mal mať pre svojho kamaráta známku s informáciami, ktorú mu pripevní na obojok alebo postroj pre prípad, že by sa zatúlal. Dá sa kúpiť kapsička, do ktorej sa vloží lístok s jeho menom a vašim telefónnym číslom alebo si na zákazku môžete dať vyrobiť kovovú alebo plastovú známku rôznych tvarov s vygravírovanými údajmi.
Niektorí majitelia dávajú svojim psíkom reflexné šatky alebo svietiace obojky, prípadne im zavesia na obojok svetielko, aby ich pri nočnom venčení nestratili z očí.
Samozrejme potrebujete obojok a vodítko. Namiesto obojku môžete dať vášmu kamarátovi postroj, ktorý obopne jeho hrudník a nezaťažuje jeho krčné stavce.
Pre niektoré plemená je vhodnejšie používať postroj ako obojok, prípadne, keď má psík problémy s nožičkami alebo chrbticou, existujú špeciálne postroje, ktorými mu pomôžete pri chôdzi.
Treba si zaobstarať aj náhubok. Bez náhubku vás totiž nepustia do prostriedku hromadnej dopravy a ak máte všežravého kamaráta, ktorý zblafne všetko, čo nájde, tak náhubok ho na prechádzke ochráni pred prípadným ublížením, infekciou alebo otravou.
Na prechádzkach vám príde vhod stopovacie vodítko. Je to dlhá 5, 10, 15, alebo viacmetrová šnúra, pomocou ktorej môžete vášho psíka regulovať, ak zabehne príliš ďaleko, alebo ho privolať a psík má pritom pocit, že je voľný. Majte vždy pri sebe nejaké dobroty, čím vášho kamaráta odmeníte za vzorné správanie. No a nezabudnite na sáčky na hovienka.
Zbieranie hovienok má niekoľko dôvodov. Jednak je treba urobiť si za sebou poriadok, pretože je neslušné nechávať po sebe takéto značky. Medzi ľuďmi sa ovšem bežne nájdu aj takí, ktorí si po sebe nesplachujú záchod. Pochybujem, že takýto ľudia si upracú po svojom psíkovi, keď si nevedia upratať ani po sebe. Mnohí majitelia zbierajú hovienka len preto, aby neplatili pokutu, ktorá im hrozí v prípade, že ich pri čine načapá mestský policajt. Hovienko môže byť zdrojom baktérií a parazitov a určite sa ani vám nepáči, keď váš kamarát olizuje cudzie bobky.
No a nakoniec, hovienko vášho kamaráta vypovedá o jeho zdravotnom stave a takto ho môžete skontrolovať, či nie je príliš riedke, príliš tuhé, či sa v ňom nenachádzajú parazity alebo čerstvá krv, alebo naopak, či nie je čierne ako smola, čo by mohlo nasvedčovať o krvácaní z vyšších častí tráviaceho traktu.
PRECHÁDZKA V LESE
V lese vždy platil prísny zákaz voľného pohybu psov. Tento zákaz bol stanovený z bezpečnostných dôvodov, pretože voľne pobehujúci kamarát môže vyľakať divú zver, ktorá by sa v zúfalej snahe uniknúť svojmu prenasledovateľovi mohla zraniť alebo dokonca aj prísť o život.
Pamätám si, že lesníci mali oprávnenie zastreliť psíka, ktorý bez dozoru voľne pobehoval po lese. Bola som tým pohoršená, ale dnes, keď vidím, čo sa v lese deje, to v podstate aj chápem.
Každý majiteľ psíka tento zákaz v minulosti striktne dodržiaval. Dnes na to každý kašle. Ľudia idú so psom na prechádzku, vypustia ho na okraji lesa a celý čas ani nevedia, kde sa ich miláčik túla a čo vystrája. Tieto psíky väčšinou vôbec neposlúchajú a na privolanie nepočúvajú. Často sa preto dostávame do konfliktu, jednak moji na stopovačke špacírujúci kamaráti, ktorí mávajú ostrú výmenu názorov s voľne pobehujúcimi nezbedníkmi a jednak ja s ich majiteľmi, ktorých vôbec nezaujíma, čo ich miláčikovia robia, ani nevidia kadiaľ behajú, lebo čumia do mobilného aparátu, prípadne ani nepočujú, lebo majú v ušiach antény. Útočiaci psík vôbec nemusí byť od prírody agresívny, ale aj medzi psími kamarátmi funguje sympatia a antipatia. Takéto incidenty nám vždy pokazia prechádzku. Niečo ako slušnosť už v dnešnej dobe neplatí.
Niektorí majitelia si oprávnene neželajú kontakt s cudzím psíkom, napríklad kvôli tomu, že ich psí kamarát je šteniatko, alebo senior, prípadne je chorý, alebo sa bojí, alebo jeho majiteľ vie, že sa správa agresívne.
Títo majitelia v zúfalstve ochrániť svojho kamaráta pred oproti rútiacim sa zúrivým psom bez pána, zoberú svojho kamaráta na ruky. Tým však môžu situáciu ešte zhoršiť, pretože útočiaci pes považuje svojho nepriateľa na rukách za väčšieho ako je on sám, čo ho ešte viac rozzúri.
Žltá stužka, ktorá je viditeľne umiestnená na obojku alebo vodítku má upozorniť majiteľov cudzích psíkov, že váš kamarát potrebuje svoj priestor a je treba sa vyhnúť kontaktu s ním z akéhokoľvek dôvodu, ktoré som uviedla vyššie. Je vám to však nanič, pokiaľ je majiteľ cudzieho psieho kamaráta v nedohľadne, prípadne ak ide o psychopata, ktorý chodí do lesa preto, aby vyvolával hádky a takto si posilňoval svoje ego.
Nedávno sme pri našej lesnej prechádzke narazili na obrovského psieho kamaráta, ktorý sa vyrútil priamo na nás a bránil nám prejsť ďalej. Chlapci sa naježili (aby vyzerali väčší) a priznám sa, že aj ja som z tohto kamaráta, ktorý mi siahal až po bradu a tváril sa dosť nekompromisne, bola pokakaná.
Za normálnych okolností sa psov nebojím, ale toto bolo aj na mňa príliš. A navyše, pri pohľade na jeho paničku mi bolo jasné, že sa im treba vyhnúť. Slušne som ju poprosila, aby si psíka privolala a nechala nás bezpečne prejsť. Začala mi nadávať, že ju nemám poučovať a že keď mi to vadí, nech sa idem prechádzať niekde inde. Keďže sme nemali šancu prejsť, nezostávalo nám nič iné, ako sa riadiť pokynmi tejto milej pani, tak sme sa otočili a našli si inú cestu. Veď múdrejší ustúpi.
Takisto pravidelne stretávame zúfalo pobehujúcich psíkov, ktorí sa stratili svojim pánom. Nestačili by mi prsty na jednej ruke, keby som chcela spočítať koľkokrát som zachraňovala vystrašeného kamaráta blúdiaceho v lese.
Podobné incidenty sa nám stávajú pravidelne. Takže milí priatelia, obrňte sa pri vašej relaxačnej prechádzke pevnými pancierovými nervami, pretože drzosť a hlúposť našich blížnych nemá hraníc.
Vaša Adina
VŠETKY LETÁKY infolink21 na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
