Veru, veru… sú všade, kde len oko dovidí a aj tam, kde nedovidí, môžeme predpokladať, že každú chvíľu na vás nejaký ten plastový fešák určite vykukne.
Tak ako bola kedysi doba kamenná či bronzová tak dnes máme našu “umelohmotnú” dobu plastovú.
NIE SÚ PLASTY AKO PLASTY
Na základe chemického zloženia sú jednotlivé plasty rozdelené do siedmich skupín (viac o jednotlivých plastoch a ich vplyvoch na vaše zdravie sa dozviete v letáku NE-BEZPEČNÉ PLASTY TU).
Vedeli ste, že sa nerecyklujú všetky vytriedené plasty? Recyklujú sa viac-menej plasty 1-PE a 2-HDPE a aj 5-PP. Plasty označené číslom 3, 4, 6, 7 majú veľmi obmedzenú recykláciu. Pri takto označených plastoch môže byť recyklácia buď príliš komplikovaná, ak nie úplne nemožná či málo efektívna. V niektorých prípadoch je zas výroba plastov podstatne, z rôznych hľadísk, výhodnejšia ako ich časovo obmedzená recyklácia.
A navyše, rôzne typy plastov alebo aj rovnaký typ plastu, ktorý bol ale vyrobený rôznymi metódami, nemožno recyklovať spoločne.
A to je veľký problém, pretože recyklačné linky spracovávajú vždy len jeden typ plastov a navyše plasty musia byť zvyčajne rovnakej farby… buď sú všetky zelené, modré atď.
NIE JE RECYKLÁCIA AKO RECYKLÁCIA
Ak ste si teda doteraz mysleli, že sa recyklujú všetky alebo predsa len väčšia časť vytriedených či zálohovaných plastových obalov, tak už teraz viete, že asi tomu tak nie je a žiaľ ani v dohľadnom čase nebude.
O recyklácii sa tiež hovorí, že pomáha šetriť životné prostredie. Ktoré je to však životné prostredie, to tiež nie je až tak úplne jasné…
POČULI STE UŽ O „FALOŠNEJ RECIKLÁCII“?
Tento termín súvisí s plastami, ktoré sa z rôznych dôvodov nerecyklovali vo svojej domovskej krajine.
Verte alebo nie, mnohé sa “veselo a smelo” vyvážajú do iných krajín (Malajzia, Thajsko, Vietnam, Indonézia, Filipíny, Čína – tá však od roku 2018 radikálne obmedzila prijímanie dovážaného odpadu), kde sa ich snažia triediť a podľa svojich možností recyklovať.
Pre vašu predstavu… sú to státisíce ton plastového odpadu, ktoré sú najprv vo svojej rodnej krajine plastovej zvážané kamiónmi do prístavov, potom sú naložené na obrovské nákladné lode, ktoré ich prevezú aj cez pol zemegule na miesta, kde prebehne podobný kolobeh nakládky a vykládky a ich následného odvozu k ďalšiemu spracovaniu. (ekológia naša každodenná… )
Dá sa však predpokladať, že namiesto očakávaného náročného triedenia a po zistení, že plasty sú kontaminované a tým sú nepoužiteľné na recykláciu, je obrovské množstvo dovezených plastov vyhodených na skládky, vysypaných rovno do oceánu alebo sú spaľovné v spaľovni, čomu sa zvykne hovoriť, že sa predsa len energeticky zhodnocujú ale už sa menej k tomu dodáva, že pri ich spaľovaní vzniká nepreberné množstvo všakovakých toxických chemických látok vypúšťaných do ovzdušia, ktoré enormne znečisťujú práve to tak urputne chránené životné prostredie.
Ale vrátime sa pekne k myšlienke, ktoré životné prostredie sa teda chráni? Žeby to moje? Hádam aj áno… veď mi je najbližšie… bližšia košeľa ako kabát… ale u suseda? no čo… nech sa deje, čo sa deje… A najlepší je určite ten sused, na ktorého ešte ani nedovidím… ten, čo je za horami, za dolami…
Veď, čo oči nevidia, to srdce nebolí, hovorievali naše staré matere i otcovia… a veru mali v mnohom pravdu. Čo poviete?
SÚ RECYKLOVANÉ PLASTY KVALITNÉ?
No ako sa to vezme… sú aj nie sú… Po recyklácií plastu sa získa recyklovaný materiál s nižšou kvalitou v porovnaní s pôvodným plastovým výrobkom. Napríklad z recyklovaných plastových fliaš od nápojov, čo je plast 1 (PET), nevyrobíte opäť fľaše na nápoje, ak kvalita získaného recyklovaného materiálu nespĺňa potrebné parametre na opätovnú výrobu fliaš určených na nápoje ale použije sa na iné výrobky. Plast 1 (PET) sa zvykne spracovávať aj na polyester, ktorý už však nie je možné ďalej recyklovať.
A kedže nie je možné recyklovať plasty donekonečna, tak nevyhnutný záver celej tej tortúry recyklačnej je ten, že nakoniec plasty aj tak skončia na skládke, zas ako plasty desiatky ba až stovky rokov rozkladajúce sa alebo svoju životnú púť ukončia v spaľovni a vyparia sa do ovzdušia ako toxický duch plastový.
Recyklácia dáva síce týmto plastovým výrobkom akúsi druhú šancu na život, dáva im možnosť byť niečím iným, čo je naozaj na prvé počutie úžasné ale… vyčíslil už niekedy niekto, či sa nevykladá až “nezdravo” priveľa všetkých potrebných prostriedkov vrátane nechceného ale nevyhnutného znečisťovania toho nášho chráneného životného prostredia aby sme z recyklovaných fliaš vyrobili napríklad už spomínaný ten nerecyklovateľný polystyrén?
Niečo sa recyklovať skutočne oplatí ale plast, zdá sa, to asi nebude a o tom sa píše TU
Zdá sa teda, akoby táto recyklácia predlžovala agóniu plastov pred ich nevyhnutným koncom, keď i napriek enormnému úsiliu plast vždy zostane plastom.
Recyklácia plastového odpadu v EÚ: fakty a čísla
A. v Európe sa recykluje necelá 1/3 plastového odpadu
B. v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna tona plastov
C. v roku 2018 bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton plastov
a tu, nech sa páči môžete pokračovať v ďalšom pozoruhodnom “plastovom” čítaní, https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20181212STO21610/recyklacia-plastoveho-odpadu-v-eu-fakty-a-cisla
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že svet bude spolunažívať s rôznymi druhmi plastov i naďalej, avšak určite stojí za to zamyslieť sa a hádam sa aj vrátiť o krok, ak nie o dva či tri späť a “znovuobjaviť” už rokmi overené materiály ako je napríklad sklo, ktoré bolo pred rokom 1989, u nás na Slovensku – teda v bývalom Československu – bežne zálohované (tak ako sú dnes zálohované plastové fľaše) a ktoré ani pri svojej skutočne reálnej nekonečnej recyklácii, na rozdiel od veľmi obmedzenej recyklácie plastov, nestráca vôbec nič zo svojej kvality a čo je dôležité neškodí zdraviu ľudí a svojou prítomnosťou ani nášmu životnému prostrediu.
Teda ako sa zvykne v dnešných časoch hovoriť, neškodí našej krásnej modrej planéte tak ako ju enormne ohrozujú, každodenne, milióny ton chemikáliami nasiaknuté plastové výrobky, ktorých vstupnou surovinou je ropa, ktorej získavanie či spracovanie pre ďalšie jej využitie asi s ekológiou i ochranou životného prostredia nemá veľmi nič spoločné.
Sklo je skutočne ideálnym “zdravým” obalom pre nápoje a potraviny: nič neprejde zo skla do nápoja či inej potraviny v ňom uloženej, nič zvonku neprenikne sklom dovnútra a nič zas neunikne von. Sklenený obal nereaguje so svojim obsahom, je nepriedušný a chuťovo neutrálny. Sklo sa dá bez zmeny kvality recyklovať donekonečna, neškodí nášmu zdraviu ani životnému prostrediu.
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
