Prvá vec, ktorá mi preletela hlavou, keď som bola oslovená, aby som napísala príspevok o domácich maznáčikoch a podelila sa o moje skúsenosti a zážitky zo života s týmito úžasnými živými bytosťami, bol výrok môjho opapu, ktorý mi od detstva vŕta hlavou „To je divný človek taký pes“.
Psík nás totiž obdarúva nekonečnou láskou a náklonnosťou a na rozdiel od človeka nás miluje bez výhrad a bez podmienok, akokoľvek sa k nemu správame.
Snaží sa nám vyhovieť vo všetkom, urobiť nás šťastnými a to, že my to často vnímame ináč, je len našou nedokonalosťou a neschopnosťou pochopiť ako s nami komunikuje, čo nám chce povedať a ako veľmi s nami súcíti.
Často prenášame naše zlé nálady a mindráky na zvieratká, ktoré ich vďaka ich mimoriadnej vnímavosti od nás preberajú, aby nám pomohli v našom trápení.
My sa však v konečnom dôsledku vybúrime práve na nich, hoci si to vôbec nezaslúžia.
Z mojej praxe, ale aj z praxe iných kolegov, poznám veľa prípadov, keď pes prebral na seba chorobu svojho pána, aby mu uľavil od jeho bolesti a trápenia.
Z diskrétnych dôvodov neuvediem konkrétne prípady, ktorých poznám naozaj značný počet. O to viac a skôr sa tak deje v rovine psychickej.
Položme si ruku na srdce. Keď sme smutní a máme žiaľ, náš psík sa na nás pozerá smutnými očami s porozumením a pochopením a preberá naše emócie, aby nám pomohol prekonať ťažkú chvíľu. Rovnako, keď sme nervózni a nahnevaní, práve vtedy nás psík najviac nalieha.
Snažme sa mu rozumieť a naučme sa s ním komunikovať jeho rečou, ktorá je jednoduchá a zrozumiteľnejšia ako tá naša.
Len jeden krátky príbeh
Spomeniem príbeh z vlastnej skúsenosti. S mojimi dvomi dievčatami, bostonskými teriérkami Keirou a Chloe, sme mali mimoriadne silný vzťah a dokázali sme spolu bez problémov komunikovať touto ľudsko-psou rečou, teda rečou na úrovni myšlienok.
Vyzvala som ich, že ideme do záhrady aportovať, čo bola činnosť, ktorú milovali. No ani neviem prečo, v hlave som mala úplne iný nápad, a to že ideme na výlet do lesa. A viete, čo sa stalo?
Dievčatá si sadli pod vešiak s vodítkami prichystané na výlet. Nereagovali na moje slová ale na moju myšlienku. A takto to funguje.
Hoci som nemala v úmysle ich oklamať, lebo psíka nikdy neoklamete, pretože číta vaše myšlienky a cíti vaše nálady. Buďte si však istí, že on nikdy neoklame vás. A takto to fungovalo celý náš spoločný život.
Moje takmer päťdesiatročné skúsenosti pramenia z pokusov a omylov, dobrých či zlých rozhodnutí, ktorými som si prešla a ktoré ma veľa naučili počas môjho života prežitého v spoločnosti týchto neskutočne chápavých a milujúcich bytostí. Prebleslo mi hlavou veľa milých príbehov, často veľmi poučných a inšpirujúcich, s ktorými sa s vami rada podelím.
- Ak máte aj vy zvláštne, veselé alebo inak zaujímavé príbehy so svojimi štvornohými, či okrídlenými miláčikmi, rada si ich prečítam a s vašim súhlasom ich začlením do týchto príspevkov (môžete ich poslať na: [email protected]
Domáci maznáčik a je úplne jedno či je to pes, mačička alebo vtáčik, je náš priateľ, treba byť k nemu otvorený a prijímať signály, ktoré k nám vysiela. Vďaka vnútornému nastaveniu a otvorenosti dokážeme pochopiť zvieraciu dušu a spôsob, akým sa zvieratá snažia s nami komunikovať.
Mali by sme rešpektovať ich prirodzené inštinkty a zdieľať s nimi ich emócie, ktoré vzhľadom na absenciu ega prejavujú otvorene a naplno.
Väčšinou sa budem venovať psím maznáčikom, pretože spolužitie so psíkmi sa na rozdiel od spolužitia s inými zvieratkami viac dotýka nášho života, zasahuje do nášho komfortu, stereotypov, vedie k nutnosti prehodnotenia chápania zodpovednosti a znamená pre nás určité obmedzenia a obete, ktoré nie každý je schopný priniesť.
Nemenšiu pozornosť si samozrejme zaslúžia aj ďalšie zvieratká, ako mačičky, vtáky, hlodavce. Domácimi maznáčikmi sú v dnešnej dobe už aj zajačiky, potkany, morské prasiatka, fretky, s ktorými je možné takisto krásne komunikovať, čo mi určite potvrdia skalní majitelia týchto nevšedných priateľov.
V úvode sa budem venovať obdobiu, ktoré je pre zdravý a šťastný život nášho budúceho maznáčika a pre plnohodnotný vzťah založený na vzájomnej dôvere, rešpekte a láske medzi nami a našim štvornohým priateľom veľmi dôležité.
Budúceho preto, lebo je nesmierne významné zvážiť takýto dôležitý krok a rozhodnutie dostatočne vopred a poriadne pripraviť, pretože to nebude hra na jednu sezónu ale záväzok na dlhé roky.
Treba si uvedomiť, že od okamihu, keď šteniatko alebo mačiatko prejde prah nášho domova, stáva sa súčasťou rodiny a my berieme zaňho plnú zodpovednosť po dobu celého jeho života, s radosťami aj starosťami, až do jeho konca a je to našou povinnosťou, ktorú na seba dobrovoľne berieme.
Skôr ako začneme uvažovať o vytvorení si takéhoto ľudsko-zvieracieho vzťahu, je dôležité položiť si niekoľko základných otázok, ktoré možno zhrnúť do viacerých okruhov.
1. Aké sú dôvody môjho rozhodnutia?
2. Mám pre takýto vzťah osobné predpoklady a vhodné podmienky?
3. Fenka, či psík? Šteniatko, či dospelák?
4. Útulok verzus chovná stanica.
5. Miešanec verzus čistokrvný psík. Vhodné plemeno a správny výber.
…tak a to je hádam aj na úvod zatiaľ všetko 🙂 a verím, že už teda máte akú-takú predstavu milí čitatelia a aj naši zvierací chovatelia, už tí, čo ste… ale i tí nádejní-budúci, ktorí uvažujú o nejakom tom zvieratku, zvažujú kedy a aké si zadovážiť, že sa rozhodnú tak, aby bolo dobre nakoniec všetkým 🙂 vaša Adina
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
