Spoločnosť zvieratka nám pomáha udržiavať sa v zdravej fyzickej a psychickej kondícii.
Hoci sa toto tvrdenie môže zdať veľmi odvážne, existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že zvieratká majú liečivý vplyv na zdravie ľudí a dokážu ich ochrániť pred rôznymi chorobami. V týchto štúdiách je popísaných mnoho ochorení, na ktorých vznik a priebeh môže mať náš zvierací spoločník nedozierny vplyv. Napríklad už len naša psychická pohoda.
Spolužitie so zvieratkom pomáha zvýšiť sebavedomie a ich prítomnosťou sa zlepšuje naše mentálne zdravie a znižujú sa riziká vzniku rôznych psychických, najmä úzkostných porúch.
Veľmi zaujímavé je konštatovanie, že spoločné nažívanie so zvieracím miláčikom, a nemusí to byť len psík alebo mačka, napomáha zníženiu rizika infarktu, a to vďaka odbúraniu stresu.
Je to tým, že väčšinu času venujeme starostlivosti, hre a prechádzkam nášmu miláčikovi,
nemáme čas riešiť nepríjemné veci a situácie, ktoré na nás, najmä v poslednej dobe, doliehajú zo všetkých svetových strán, pretože našu myseľ a čas obsadzuje už niekto iný.
PES
Psík je verným spoločníkom, ktorý rešpektuje a miluje svojho pána a rodinu, v ktorej žije a v ktorej si plní svoje úlohy.
Na rozdiel od mačiek, psy sú zvieratá, ktoré v prírode nie sú schopné prežiť sami a je pre nich typické spolunažívanie vo svorke, ktorá im dáva pocit istoty a bezpečia. Spolu si zabezpečujú aj svoje živobytie.
V psej svorke majú vytvorenú prísnu hierarchiu a každý jej člen má svoje presné postavenie a svoje úlohy. Tento model je v nich zakódovaný a prenáša sa aj do spolunažívania psov s ľuďmi, kde sa pes stáva súčasťou ľudskej svorky, v ktorej má takisto svoje úlohy, pričom sa prirodzene poddáva a rešpektuje jej vodcu.
Je dôležité, aby si majitelia psíkov boli dostatočne vedomí tejto skutočnosti a poskytli svojmu psíkovi istotu a bezpečie, jedlo a riadnu výchovu, pričom od začiatku ich vzťahu musí byť v takomto spoločenstve stanovená jasná hierarchia, ktorú bude psík ochotne rešpektovať. Nikdy nedovoľte, aby sa váš psík stál šéfom vašej rodinnej svorky!
Starostlivosť o psíka je však oveľa náročnejšia ako starostlivosť o mačacieho miláčika. Psíka nemôžete nechávať dlho samého doma, pretože tým trpí.
Okrem toho vyžaduje pravidelné venčenie a pravidelný pohyb na prechádzkach, na ktorých sa mu treba plne venovať, umožniť mu poriadne sa vyblázniť aj s jeho štvornohými priateľmi a nie ho len bezprízorne sprevádzať.
MAČKA
Mačky sú od prírody nezávislé a nie sú odkázané na spoločnosť iných mačiek, pretože sú schopné žiť a uživiť sa lovením koristi úplne samy.
Keď sa mačka rozhodne žiť v mačacom kolektíve, v takomto spoločenstve neexistuje stanovená hierarchia.
Mačka dokáže byť veľmi príjemným a milým spoločníkom človeka. Vie si vážiť rodinu, s ktorou žije a vychutnávať si za neprestávajúceho pradenia sladké chvíle v náručí svojho dvojnohého priateľa. Na človeka však nie je naviazaná tak ako psík, pretože ho vzhľadom na svoju nezávislosť a samostatnosť nepotrebuje pre svoje prežitie.
Mačka je veľmi hravá, jemná a prítulná a rada sa mazná, ale o tom, či a kedy, rozhodne sama. Nie je výnimkou, že aj ona dokáže pochopiť a dodržiavať pravidlá, ktoré jej stanoví človek, lebo ich ochotne prijme ako hru. Poznala som mačku, ktorá aportovala ako psík, čo ju nesmierne bavilo a neustále túto hru vyžadovala od svojho majiteľa.
Mačka využíva iné časti priestoru nášho bytu, ako psík, pretože sa vie dostať na miesta, ktoré sú aj pre nás nedosiahnuteľné. Preto musíme rátať s tým, že skáče po celom byte a neobsadzuje iba priestory vymedzené pre chodenie alebo sedenie. Je veľmi dôležité, aby majiteľ mačky poznal jej prirodzené potreby a doprial jej slobodu a voľnosť.
Mačka na vodítku
V dnešnej modernej dobe plnej absurdností je možné vidieť naozaj všetko. Napríklad aj mačičku na vodítku na prechádzke s majiteľom. Je mi z toho naozaj smutno. Takéto zaobchádzanie vyplýva z absolútnej neznalosti mačacej dušičky, jej prirodzenej potreby slobody a voľnosti.
Mačky nie sú spoločenské zvieratá ako psíky a ak je naša mačička spokojná aj doma, prečo jej chceme nasilu meniť jej návyky?
Rôzne zvuky a pachy, ktoré ju obklopujú na prechádzke na ulici môžu byť pre ňu mimoriadne stresujúce. A to nehovoriac o strete so psíkom, ktorý ju svojim štekaním poriadne vystraší. Jediným ospravedlnením takéhoto nenormálneho zaobchádzania s mačičkou môže byť prechádzka v záhrade alebo na dvore za účelom umožniť jej pohrať sa a vyváľať sa v čerstvej tráve.
Obmedzenie vodítkom má za cieľ zabrániť jej v úteku a zatúlaniu sa, pretože mačičky sú zvedavé a hlavne nemajú problém preskočiť ploty a vybrať sa za svojimi novými dobrodružstvami, čo by mohlo viesť k ich tragickému koncu.
Sú však situácie, keď ju potrebujeme presunúť napríklad k veterinárovi. Javí sa mi oveľa „humánnejšie“ vložiť mačičku na tento krátky čas do prepravky, ktorá je na to určená a nevystavovať ju zbytočnej stresovej situácii, z ktorej nemôže uniknúť. Aj prepravka, v ktorej má však pocit bezpečia, je pre ňu stresujúca, určite však menej, ako jej uviazanie na vodítko.
V súčasnej dobe môžeme vidieť na vodítku na prechádzke aj zajačiky, fretky alebo aj iné zvieratká. Najhoršie na tom je, že sa už nikto nad tým nezamýšľa a berie to ako samozrejmosť. Ak to pôjde takto ďalej, tak v krátkom čase budeme môcť vidieť venčiť na vodítku obrovského pavúka.
Existuje názor, že tým, že sú mačky nezávislé a samostatné zvieratká, ktoré vyžadujú menej starostlivosti ako ich psí konkurenti, človek si pri nich môže užívať bez obmedzení svoj každodenný život. S týmto názorom sa však dá stotožniť len sčasti.
Mačky síce nevyžadujú neustálu starostlivosť ako psy, ale nesmieme ignorovať ich prirodzenosť a musíme im umožniť prejaviť sa a vyvíjať sa v súlade s ich pudmi ako lovcov.
Na rozdiel od psíkov dokážu tráviť samé doma aj dlhé hodiny a ich výchova je oveľa jednoduchšia ako výchova psíka. Sú prirodzene čistotné a netreba ich nijako extra učiť hygiene, pretože svoju malú a veľkú potrebu si vykonávajú na mačacom záchode. Majiteľ preto nie je zaťažený povinnosťou venčenia a prechádzok, ako to vyžaduje psí priateľ.
Treba však myslieť na to, že aj mačičky potrebujú našu opateru, udržiavanie hygieny, spoločnosť a veterinárnu starostlivosť. Síce vydržia samé doma bez toho, aby tým trpeli, ale takéto ich ignorovanie zo strany človeka má tiež svoje hranice.
Ak sa potrebujeme vzdialiť z domu na viac ako jeden deň, nesmieme zabudnúť na našu mačičku, ktorej treba zabezpečiť jedlo, čerstvú vodu, hygienu a kontrolu, o ktorú sa môže postarať napríklad niektorý z našich priateľov, ktorému dôverujeme.
Takisto ani v prípade mačičiek nemôžeme podceňovať kŕmenie kvalitnou stravou a určite sa nám ich nepodarí prekabátiť, pretože vzhľadom na ich veľmi dobre vyvinuté chuťové vnímanie a rozoznávanie jednotlivých chutí sú veľkí fajnšmekri.
Mačka je však v každom prípade lepšou voľbou pre niekoho, kto je pracovne vyťažený a nemá dostatok času a trpezlivosti, ktorú vyžaduje starostlivosť o psíka.
Mačičky sa často dostávajú do rúk ľudí, ktorí si ich nezaslúžia, nemilujú ich a často sa stáva, že ich týrajú alebo ich vyhodia z domu.
Príbeh, ktorý vám opíšem nie je tento prípad, ale ukazuje na to, že aj mačka potrebuje spoločnosť človeka a potrebuje cítiť, že je milovaná.
Jedného dňa, keď sme sedeli v záhrade prišlo ku nám milé žíhané mačiatko. Bolo krotké a nemalo z nás strach, ba naopak sa dožadovalo našej náklonnosti. Na krku malo obojok so známkou, z ktorej sme zistili, že sa volá Murko. Na druhej strane známky bolo telefónne číslo, na ktoré som hneď zavolala. O nejakú chvíľu si preňho prišiel náš sused odnaproti. Snažila som sa mu dohovoriť, aby si na Murka dával väčší pozor, lebo vedľa domu vedie frekventovaná cesta. Pán sused vysvetľoval, že s Murkom sa nedá komunikovať, že nechce byť v byte a že žije životom túlajúcej sa mačky. Asi po pol hodine ako si strateného Murka odniesol domov, vyrazil autom na nákupy.
Kde sa vzal, tu sa vzal, pred našimi dvermi zase stál nezbedný Murko. Po návrate suseda z nákupov sme Murka opäť vrátili do rúk jeho majiteľovi. To sa opakovalo niekoľkokrát. Raz, keď sme prišli zo záhrady do bytu, čakalo nás veľké prekvapenie.
Na kanapíčku sa vyvaľoval susedovie Murko a tváril sa ako doma. Odvtedy sa ku nám chodí hrávať každý deň a po vyčerpávajúcej hre si na sedačke hodí krátke šlofíčko. Vôbec nerobí dojem, že by sa radšej túlal po ulici, kde naňho z každej strany číha štvorkolesové nebezpečenstvo. Teraz ani neviem, kde je Murko doma. Isté však je, že v našej spoločnosti sa cíti príjemne, ale hlavne, že je u nás vždy vítaný.
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
