UŽ JE ROZHODNUTÉ, IDE SA NA TO! (3.časť)
Milí priatelia, štrnásť dní ubehlo ako voda a ja sa opäť hlásim s novými príbehmi, ktoré budem s vami zdieľať, až pokiaľ nevyčerpám repertoár príhod a skúseností, ktoré som zažila a získala počas môjho života prežitého po boku týchto úprimných, chápavých a láskavých štvornohých stvorení.
ĎALŠIE ZVIERA DO DOMU
Adoptovanej mačičke môžete pomôcť, aby bola šťastnejšia aj tým, že si spolu s ňou adoptujete aj jej súrodenca alebo priateľku. Je však dôležité, aby sa poznali a boli spolu zohrané.
Mala som spolužiačku, ktorá bola milovníčkou mačiek. Jej byt vyzeral ako klietka šeliem v zoologickej záhrade. Všade boli rozostavané kmene stromov, ostrovčeky trávy, rôzne hry a plno ďalších, pre mňa úplne neidentifikovateľných zariadení, ktoré využívali jej noblesné štvornohé priateľky.
Moja spolužiačka mala v tejto zelenej oáze sedačku, z ktorej namiesto televíznych seriálov pozorovala s nadšením život svojich rozjašených kamarátok.
Mala ich asi päť. Jedného dňa priniesla domov ďalšie mačiatko. Najprv bolo všetko v poriadku ale časom, keď mačiatko dospelo na riadnu krásnu mačičku, ostatné mačky ju začali terorizovať. Strážili ju, nikde ju nepustili, bili ju, nedovolili jej pohnúť sa z miesta, najesť sa a ani urobiť si potrebu. Robili to tak nenápadne, že moja spolužiačka si toto správanie všimla až vtedy, keď krásna Fionka začala chradnúť.
Takže Fionka nakoniec poputovala ku spolužiačkinej dcére, kde sa hneď skamarátila s jej kocúrikom, s ktorým svorne chytajú po záhrade hraboše a užovky a nosia ich na ukážku pred prah domu, aby sa popýšili svojou šikovnosťou. Mali by sme urobiť všetko preto, aby takáto situácia nenastala, a ak nastane a nie je šanca ju napraviť, treba hneď zasiahnuť a zvieratko oddeliť.
DRUHÝ PES DO DOMU
Pri prvom psíkovi sa rozhodujete, či si adoptujete psíka alebo fenku, čistokrvného alebo miešanca, šteniatko alebo dospelého psíka. Zástupcovia niektorých plemien sú šťastnejší, ak majú okrem svojho pánečka a jeho rodiny vedľa seba aj štvornohého kamaráta.
Pri ďalšom psíkovi však treba viac hľadieť na povahu vášho miláčika, ktorý je už súčasťou vašej rodinnej svorky a nechať jeho, aby si vybral svojho nového kamaráta sám.
Zvieratká je dobré spolu zoznámiť ešte predtým, ako si ďalšieho nového člena rodiny priveziete domov, aby ste vášmu psíkovi nevnucovali nechcené priateľstvo, a tak predišli neočakávaným a nepríjemným situáciám. Partička psík a fenka je lepšia voľba ako priatelia rovnakého pohlavia, pretože nemajú veľa dôvodov medzi sebou súperiť, iba ak o náklonnosť paničky, alebo o obsah misky. Aj tu však existuje mnoho výnimiek, ktoré, ako som písala v predošlých dieloch, vyplývajú z povahy vašich miláčikov ako jedinečných bytostí, o čom som sa mohla presvedčiť na vlastnej skúsenosti.
Gigi bol stredný čierny pudlík, ktorého som si adoptovala od staršieho pána na trhovisku. Bol to veľmi inteligentný psík. Myslím, že zo všetkých mojich štvornohých miláčikov bol ten, ktorý ma najviac rešpektoval.
Keď mal Gigi asi dva roky priniesli sme mu malého chlpatého kamaráta, šteniatko bezpapierového yorkshirského teriéra Barnyho. Ten bol úplný opak. Čural po byte a vôbec neposlúchal, ignoroval ma, nereagoval na povely, proste, mal ma úplne „na háku“. Jediného, koho rešpektoval bol Gigi, ktorý sa stal jeho vzorom.
Všetko po ňom opakoval. Gigi bol ako jeho starší brat, ktorý ho naučil poriadku. Takže panička bola tento krát „mimo hru“.
Barny sa od neho nepohol ani na krok a celé dni trávili v záhrade vyhrievaním sa na slniečku, naháňaním a jedením všetkého, čo sa tam urodilo. Na jeseň, keď popadali orechy, Gigi ich pozbieral a začal ich lúskať. Pretože Barny svojimi malými zúbkami ich nedokázal rozhrýzť, Gigi si sadol k nemu a polovicu každého očisteného orecha položil pred neho a takto sa s Barnym podelil.
Keď Gigi zostarol a časom oslepol a ohluchol, nebol už schopný chodiť sa venčiť sám. Barny niekoľkokrát za deň prišiel k nemu, oprel sa oňho svojim bokom a odprevadil ho do záhrady. Počkal, kým si Gigi urobí svoje potreby a rovnakým spôsobom ho odprevadil naspäť domov. Nikdy nebolo medzi nimi súperenie, nikdy sa nepobili, boli perfektne zohraná dvojica. Priateľstvo medzi Gigim a Barnym bolo výnimočné a som šťastná, že som mohla byť jeho pozorovateľom.
KOMBINÁCIA PES A MAČKA
Partička psík a mačička je tiež zaujímavou voľbou, no nie vždy sa podarí udržať ju bez škandálov. Menej problematická je súhra takýchto dvoch kamarátov, keď si zvykajú na spoločné priateľstvo od útleho veku. Jedia a pijú zo spoločnej misky, delia sa o hračky a strážia sa navzájom. Je milé sledovať, ako si spolu nažívajú a ako sa vzájomne rešpektujú. Veľký význam zohráva aj povaha každého jednotlivca.
Niektoré psíky mačičky doslova neznášajú, ale je tomu aj naopak, a keď o tom viete, radšej sa o takéto násilné vytvorenie priateľstva medzi nimi ani nepokúšajte. Mačičky vedia byť riadne agresívne a svojou útočnou pozíciou, mňaukaním a syčaním dokážu nášmu psiemu kamarátovi poriadne nahnať strach. Skáču a škriabu, a vtedy treba radšej utekať čo najďalej.
Moja teta s rodinou, ktorá býva v rodinnom dome, mala obrovskú brazílsku filu Baryho, ktorého úlohou bolo naháňať strach každému, kto sa priblížil k ich plotu. Mal ich takto chrániť pred hroziacim nebezpečenstvom okoloidúcich pochybných indivíduí. Všetci susedia obchádzali ich plot oblúkom, pretože nekompromisný Bary si svoju úlohu plnil na jednotku.
Priznám sa, že sama som mala pred ním poriadny rešpekt. Keď som zazvonila na zvonček na bránke, musela som ustúpiť pred Barym, ktorý sa veľkou rýchlosťou a so strach vyvolávajúcim štekotom vyrútil oproti mne k plotu.
Po prekročení ich prahu sa situácia upokojila a zašli sme na kafíčko do zadnej záhrady. Skoro som spadla na zadok! Ten hrôzostrašný Bary sa vyvaľoval na tráve, na chrbáte mu sedela obrovská biela sliepka a dve mačičky sa zabávali tým, že ho ťahali za uši. Z času na čas, keď mu toto dobiedzanie bolo už nepríjemné, otriasol hlavou a mačičky aj sliepka odleteli na dva metre, ale za chvíľu sa znovu vrátili vŕtať do mierumilovného Baryho.
Zvieratká si možno adoptovať napríklad priamo od majiteľa, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu musí so svojim miláčikom navždy rozlúčiť a cez inzerát mu hľadá nový domov. Poznám mnoho ľudí, ktorí prichýlili stratené zvieratko, alebo im zvieratko bolo darované. Vtedy však odpadajú všetky rozhodovania a otázky, o ktorých som písala v minulých dieloch, pretože sme hodení do vody a musíme sa naučiť plávať za pochodu.
V Starom meste pod hradom bývali dve nerozlučné priateľky Ingrid a Ľubka. Boli to staršie, veľmi sympatické panie. Ľubka mala milého psíka, stredne veľkého čierneho miešanca, ktorý sa volal Pompi. Všetci traja trávili spolu veľa času prechádzkami po parkoch a večer, keď sa vrátili z výletu domov, Ingrid s Ľubkou ešte chvíľu klebetili pri čajíku a bábovke a Pompi ich pozoroval spod stola a čakal, či sa náhodou nejaká dobrota neujde aj jemu. Každý má svoj osud zapísaný vo hviezdach, a tak sa naplnil aj ten Ľubkin, ktorá náhle zomrela.
Ešte v ten istý deň prišiel jej syn pre Pompiho. Ani ho nenechal spamätať sa so smrti svojej paničky, ktorú miloval a obdivoval a ktorá bola preňho celým jeho životom a odniesol ho z jeho domova do klietky vo zvieracom útulku. Je ťažko takéto správanie akokoľvek komentovať, takže sa radšej zdržím a pokračujem ďalej v príbehu.
Keď sa to Ingrid dozvedela, ani na sekundu neváhala a vybrala sa za Pompim. Pompi ležal na deke v studenom koterci, opustený, sám a bez paničky. Zo sekundy na sekundu sa jeho šťastný život zmenil na nočnú moru. Stratil chuť žiť a čakal už len na svoj koniec. Keď za ním Ingrid prišla, vôbec na ňu nereagoval a bol apatický.
Ingrid však trvala na tom, že si ho odnesie domov. Zamestnankyňa útulku jej nechcela vyhovieť, pretože Pompi bol vo veľmi zlom psychickom stave a okrem toho, Ingrid prekračovala limit veku povoleného pre adopciu zvieraťa z útulku (toto opatrenie je pochopiteľné a celkom logické).
Ingrid jej celú situáciu vysvetlila a nakoniec presvedčila zamestnankyňu, aby urobila výnimku, a tak si Pompiho odniesla domov, kde ho zahrnula svojou láskou, nechala ho odsmútiť si smrť jeho paničky bez toho, aby naňho tlačila. Pompi sa rýchlo pozviechal a ich spolunažívanie pomohlo obidvom rýchlejšie sa zmieriť so smrťou ich milovanej Ľubky.
Stala sa z nich nerozlučná dvojica, ktorú stretávam prechádzať sa, a dokonca niekedy aj poskakovať po hradnom parku. Tento vzťah prospieva obidvom. Ingrid zhodila zopár kíl a vyzerá ako mladica, je šťastná a spokojná a Pompi, ktorý veselo cupitá po jej boku, ju so svojim šibalským úsmevom sleduje zamilovaným pohľadom.
MENO PRE NAŠE ZVIERATKÁ
Zvieratkám vyberá meno ich chovateľ. V súčasnosti je moderné dávať mačiatkam a šteniatkam anglicky znejúce mená a návšteva u chovateľa je ako sledovať hollywoodsky film, ktorého hviezdni protagonisti behajú a kakajú po dvore. Pripadá mi to dosť zvláštne, až smutné, že slovensky znejúce mená nie sú pre chovateľov dosť atraktívne.
Existuje kalendár so psími aj mačacími menami, a tak okrem narodenín vášho miláčika, môžete vystrojiť oslavičku aj na jeho meniny.
Meno psíka, pokiaľ ešte nie je dospelý, môžete kľudne zmeniť. Nemusíte mu dať meno zo psieho kalendára, ale môžete vybrať vhodné spojenie slabík, ktoré bude vášmu kamarátovi dobre znieť. Psíkovi môžete vybrať meno aj podľa jeho povahy tak, aby sa mu hodilo.
Poznala som psíkov s rôznymi, aj ľudskými menami, napríklad Dorka, Dita, Frída, Lucka, Božena, Betka, Vilko, Honzo, Franci, alebo úplne jednoduché, ako Bébé, Jojo a iné. Je to otázka fantázie a schopnosti navnímať povahu vášho nového štvornohého priateľa.
Ja som mojich dvoch puberťákov, hneď po ich adopcii tiež premenovala. Mimmo, ktorý bol pôvodne Hugo je roztopašný blázonko s okrúhlou tváričkou, ktorý by sa hral dvadsaťštyri hodín denne bez prestávky.
Zenovi som dala meno Elfi, pretože má ksichtík ako zlostný lesný škriatok a stále všetko škandalózne rieši. Trvalo necelé dva dni a obaja chlapci začali reagovať na nové mená úplne bez problémov. Navyše poznajú aj ich spoločné meno. Keď ich potrebujem privolať obidvoch naraz, zavolám na nich „chlapci“ tak, ako som si privolávala moje dievčatá spoločným menom „holky“. Takže sa nemusíte obávať popustiť uzdu vašej fantázii.
Touto možnosťou premenovať vaše zvieratko, ktorou som vám síce neúmyselne, ale určite „nasadila brouka do hlavy“, sa s vami lúčim a budem rada, ak sa osmelíte podeliť sa s ostatnými čitateľmi o veselé príbehy, ktoré ste zažili s vašimi štvornohými nezbedníkmi.
- Ak máte aj vy vo svojich spomienkach zvláštne, veselé alebo inak zaujímavé príbehy so svojimi nielen štvornohými domácimi miláčikmi, rada si ich prečítam a vďaka vám, s vašim súhlasom, si čitatelia pripomenú alebo zatúžia zažiť tiež tak pekné a neopakovateľné príbehy.
Vopred vám za ne ďakujem a môžete ich posielať tu: [email protected]
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
