Začiatky sú vždy najťažšie, pretože sú ako skok do neznáma. Vykročte tou správnou nohou, nastavte si hneď na začiatku jasné spoločné pravidlá a limity a budete na polceste k úspechu s veľkou šancou vytvoriť si s vašim zvieratkom krásne priateľstvo.
Spolunažívanie so štvornohým kamarátom prinesie do vašich všedných dní veľké zmeny, najmä, keď sa na túto spoločnú cestu vydávate po prvýkrát. Po čase si však prestanete uvedomovať, že sa váš život s ním po vašom boku zmenil, že mu prispôsobujete váš životný rytmus, a hlavne vôbec netušíte, ako veľmi vám toto priateľstvo prospieva. Je to preto, lebo ste sa zmenili vy.
Zvieratká majú mimoriadne vyvinutú emočnú inteligenciu, ktorú sme mnohí z nás stratili v dôsledku extrémne uponáhľaného a vo všetkých smeroch náročného života, ktorý sa pre nás ľudí stal bojiskom. Máme narušené emócie, chýba nám cit a zdravá miera súcitu. Vďaka nášmu kamarátovi sa stávame vnímavejšími a citlivejšími.
ZVIERATKÁ NA DVORE
Pokiaľ máte mačičku, ktorej úlohou je chytať v záhrade užovky a myši, alebo psíka, ktorý stráži dom, potom vás vzťah s vašim miláčikom obmedzí iba minimálne, pretože sú s ním spojené len bežné povinnosti, ktoré po krátkom čase budete brať ako samozrejmosť. Okrem starostlivosti o mačičkinu čistotu, hygienu a zdravie, o ktorom si povieme v časti venovanej zdraviu a chorobe, nezabúdajte, že vaša kamarátka potrebuje aj jedlo, pohyb, pohodlie, miesto na oddych a pocit bezpečia.
Niektoré domy majú na vstupných dverách namontované priechodné dvierka, ktoré sa vyklápajú do oboch smerov a umožňujú vašej mačacej kamarátke pohybovať sa medzi bytom a záhradou podľa jej potreby a vôle. Mačička sa cíti slobodná, sama sa rozhoduje, kedy pôjde von a kedy jej je lepšie zostať dnu. V podstate si robí, čo sa páči jej. Keď chce ísť von, nemusí sa vás o to prosiť a vás tak nijako neobťažuje.
Minimálne starosti sú aj so psíkom, ktorý býva na dvore a jeho úlohou je strážiť váš dom. V prvom rade mu však musíte zabezpečiť kvalitný domček, ktorý bude vyvýšený a riadne izolovaný od vlhka, zimy aj tepla, napríklad polystyrénom, chránený od vetra a prievanu a s riadnou strechou, cez ktorú nebude zatekať. Ubezpečte sa, že vášho psieho kamaráta nezaveje sneh, že ho neohrozia letné horúčavy a že bude mať potrebný tieň, kde sa môže ukryť pred páliacim slnkom.
Najvhodnejšie je vyrobiť domček s predsienkou, aby mu dovnútra priamo nefúkalo a prípadne s odnímateľnou strechou, čo vám uľahčí jeho pravidelné čistenie. Ďalšou vecou, na ktorú treba myslieť je jeho umiestnenie, pretože sa často stáva, že psík odmieta bývať v krásnej a útulnej búde len preto, že vás nemá na dohľad. Treba ju postaviť k múru domu tak, aby mal váš strážca zo svojich dvierok výhľad na vaše vchodové dvere, a vtedy bude určite spokojný. Ak by sa tak náhodou nestalo a on stále búdu odmieta, tak máte psíka, ktorý do nej nepatrí.
V každom prípade by ste mali mať v záhrade pevný plot, ktorý váš kamarát nepodhrabe, nepreskočí, ani neprekúše. Pre mačičky však plot nepredstavuje bariéru a nezabráni im vybrať sa na vandrovku. Keď je psík sám a je mu smutno alebo sa nudí, veľmi ľahko môže vymyslieť nejakú neplechu a vzdialiť sa od domu, napríklad kvôli návšteve svojich kamarátov alebo hárajúcej štvornohej susedky, čo vám v prípade „nehody“ môže spôsobiť dosť veľké nepríjemnosti, ba dokonca aj narušenie priateľstva s vašim susedom.
Dbajte na to, aby ste dôkladne odstránili z dosahu vášho zvedavého a stále skúmajúceho kamaráta predmety, ktoré by mu mohli ublížiť, akými sú rôzne ostré náradia, sklo, hrdzavé plechy, alebo nebezpečné chemikálie, či žieraviny, napríklad čistiace prostriedky, motorový olej, nemrznúcu zmes, rôzne hnojivá a jedy proti hmyzu a hlodavcom.
Tieto preventívne opatrenie platia rovnako aj pre zvieratká, ktoré bývajú v byte. Tiež je potrebné zamyslieť sa nad rastlinami, ktoré rastú, alebo ktoré pestujete vo vašej záhrade. Niektoré sú totiž veľmi jedovaté a vášmu miláčikovi, ktorý večne niečo ochutnáva, môžu spôsobiť prudkú otravu, až smrť. V záhrade si dajte pozor napríklad na ľuľkovec, vlčí bôb, narcis, konvalinku, tis a ďalšie. Okrem kvetov, ktoré máte v byte vo váze, by ste čo najskôr mali prehodnotiť skrášlenie vášho interiéru napríklad svokriným jazykom, difenbachiou, filodendrónom, antúriou, klíviou a ďalšími nebezpečnými rastlinami.
Váš psí kamarát, ale aj mačacia kamarátka, ktorí sa pohybujú v záhrade voľne bez dozoru, by mali mať obojok a na ňom pripevnenú známku s údajmi pre prípad, že by sa niekde zatúlali.
Zvieratku umožnite nepretržitý prístup k čistej vode, ktorú nezabúdajte pravidelne vymieňať, a to aj niekoľkokrát denne, najmä v lete. Krmivo mu nenechávajte v miske celý deň (niekto aj dlhšie, kým sa miska nevyprázdni), pretože na slnku stráca na kvalite, alebo môže vonku navlhnúť, usadia sa na ňom baktérie a vytvorí sa pleseň.
Okrem toho, plná miska na dvore sa stáva veľkým lákadlom pre iných obyvateľov vašej záhrady. Jedlo prineste tesne pred kŕmením a prázdnu misku potom odneste. Nehoďte misku len tak pred neho, ale prekonajte sa a venujte vášmu kamarátovi aspoň túto krátku chvíľu počas jeho jedenia. Dajte mu pocítiť, že ho máte radi a že je pre vás dôležitý. Bude si to vážiť a bude vám za to veľmi vďačný.
ZVIERATKÁ V BYTE
Pokiaľ beriete vášho psíka, alebo mačičku ako partnera a člena rodiny, ktorý zdieľa s vami váš byt a vašu posteľ, tak potom váš život určite naberie úplne iné grády a bude plný neočakávaných prekvapení a zážitkov, smutných aj veselých, ktoré zostanú navždy vo vašich spomienkach.
Na záver tejto časti vám porozprávam jeden z mojich takýchto nezabudnuteľných príbehov z dávnych čias.
Niektoré psíky majú vo zvyku zahrabávať si veci, hlavne jedlo, lebo si robia zásoby na horšie časy, alebo preto, aby si skryli nejakú pre nich dôležitú vec pred iným dotieravým kamarátom, ako to robila Keira, keď si pred Chloe skrývala svoje hračky v mojich perinách, vrátane mastných špikových kostí.
Adinka mala veľkú obľubu zahrabávať všetko, čo momentálne nepotrebovala, ale čo by sa jej mohlo hodiť neskôr. Svoje dobroty si pred nami skrývala na dve tajné miesta, a to do hliny v kochlíkoch a do topánok. Sledovala som ju, ako nenápadne chodila pravidelne kontrolovať, či jej dobrotu nikto nezjedol. Po každej kontrole svoju skrýšu nanovo upravila a ňufákom všetko ešte dôkladnejšie poprikrývala. Dávala si pozor, aby ju nikto pri tom nevidel. Takto mala po celom byte zakopané a ukryté rôzne veci a jedlo a bavila sa tým, že ich vyhľadávala a kontrolovala.
Jedného jarného dňa zobrala omama mňa a moju sestru na prechádzku do cukrárne. Omama bola dáma a vždy pred odchodom niekoľkokrát pred zrkadlom skontrolovala, či jej netrčí z kabáta žiadna niť a či má poriadne pozašívané všetky gombíky. Dôkladne sa upravila, navoňala jej obľúbeným parfémom, nasadila si módny klobúčik a po takmer hodinovej príprave sme sa konečne vydali na cestu.
Prešli sme jednu ulicu a omama začala krívať. Tlačila ju topánka tak veľmi, že nemohla ísť ďalej, no ani naspäť. Bolo pre ňu priam nemysliteľné vyzúvať sa na ulici, pretože takéto správanie na verejnosti nebolo tolerované a považovalo sa za nevhodné.
Moja generácia …siatročných si na tieto časy určite spomína. Situácia však bola naliehavá a museli sme ju vyriešiť na mieste. Sadli sme si na najbližšiu lavičku a omama, ktorá by sa najradšej od hanby prepadla, si v snahe skryť sa pred očami okoloidúcich vyzula topánku. Dáma – nedáma, inak to nešlo. Strčila ruku do topánky a vytiahla z nej veľkú kocku cukru. Záhada bola vyriešená. Dodnes však nechápem, ako s tou kockou cukru v topánke dokázala prejsť taký kus cesty. Pozdravuje Adina
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
