Po dôvodoch stojacich za dôležitým rozhodnutím, akým je zaobstarať si zvieratko, treba zvážiť aj ďalšie okolnosti, ktoré významným spôsobom takéto rozhodnutie ovplyvnia. Otázok, ktoré by sme si mali úprimne položiť je neúrekom, no uvediem z nich len niekoľko, a to tie, ktoré z vlastnej skúsenosti považujem za najdôležitejšie.
1. MÁM OSOBÉ PREDPOKLADY A TRPEZLIVOSŤ?
Každý psík a mačička prechádza vývojom podobne ako človek. Najprv je dieťa, ktoré sa neustále učí, skúša a pokúša.
Okrem toho, že v našom, ešte donedávna vyvoňanom byte nachádzame šúlce hovienok a nenápadné mláčky, treba rátať s tým, že v čase výmeny zúbkov bude náš miláčik všetko hrýzť a trhať. Ničí nábytok, koberce, rozťahuje oblečenie, papuče, topánky, pretože všetko, čo nájde voľne položené, považuje za svoju hračku. No a hlavne neposlúcha.
Obdobia bezhraničnej odvahy a pocitu vysokého sebavedomia, keď sa púšťa do neznámych dobrodružstiev a skúmania a nemá strach bojovať s kýmkoľvek, vzdialiť sa od pána, nechať sa zlákať cudzími pachmi, kedy sa môže aj ľahko zatúlať sa striedajú s obdobiami strachu a nedostatku istoty, keď sa skrýva, je nadmieru opatrný a nedôverčivý.
Takisto ako človek musí prejsť pubertou, ktorá je pre majiteľov, ale aj samotných psíkov veľmi náročná. Je treba zvážiť, či mám dosť trpezlivosti neúnavne mu vysvetľovať a ukazovať, čo môže a čo nemôže, pretože často ide o situácie, keď nám z týchto malých ničiteľov doslova a do písmena prasknú nervy.
Treba si položiť otázku, či sa dokážem ovládať a zvládnuť napríklad takú situáciu, že keď prídem domov z nákupu, byt nájdem v stave na nepoznanie a moja kožená obľúbená dvestoeurová kabelka, roztrhaná na franforce trčí môjmu nadšenému miláčikovi z pusy?
Alebo, ako sa stalo mne mojou neopatrnosťou a nedôslednosťou, keď som prišla o štyri okuliare, ktoré Mimmo a Elfi evidentne považovali za neodolateľnú hračku. A upozorňujem, že to môže byť ešte oveľa horšie.
Keď konečne náš štvornohý miláčik dospeje, naša spoločná cesta pokračuje.
- 1. To, či bude táto cesta viac, či menej kľukatá, závisí vo veľkej miere najmä od nás, od času, ktorý sme ochotní venovať jeho výchove a starostlivosti a od mnoho ďalších faktorov, no najmä od našej schopnosti ako dokážeme so zvieratkom komunikovať a či vieme správne rozpoznať jeho správanie a predvídať jeho reakcie.
- 2. Samozrejme, že záleží aj od konkrétneho zvieratka, jednak od jeho charakterových vlastností, ktoré sú príznačné pre jednotlivé plemená, od jeho genetickej výbavy, ktorú mu poskytli jeho rodičia, ale aj od osobnostných čŕt každého jedinca individuálne.
- 3. Na tomto mieste vstupuje do hry otázka výberu správneho a vhodného plemena, o ktorej si budeme rozprávať niekedy nabudúce. No a ako to už býva zvykom, čomu nie je možné sa vyhnúť, dostaví sa staroba, často sprevádzaná zdravotnými problémami.
- 4. Namieste je otázka, či som schopný dôstojne sa postarať o môjho priateľa, ktorý bude v starobe potrebovať moju zvýšenú pozornosť a pomoc. Ako budem prežívať jeho chorobu a umieranie? Mám na to dosť síl po fyzickej aj psychickej stránke?
Spomenula som si na príbeh boxera Henryho, pri ktorom mi puká srdce.
Moja suseda, inak veľmi milá a myslela som si, že aj citlivá pani, mala krásneho a milého boxera, ktorý sa volal Henry. Denne sme s mojimi štvornohými dievčatami chodievali okolo jej plotu a vždy sme sa s ním privítali. Každá naša prechádzka začínala vzájomným pozdravom s Henrym.
Keď mal Henry asi šesť rokov, odrazu ho nebolo. Dievčatá sa márne domáhali jeho pozdravu a snažili sa prestrčiť hlavičky medzi plot a bránku v nádeji, že sa Henry ukáže a privíta ich svojim typicky gentlemanským pozdravom.
Po čase som sa stretla so susedou a hneď som sa na Henryho opýtala. Jej odpoveď zacitujem, no nebudem ju komentovať: „ Henry ochorel. Odniesla som ho na eutanáziu, lebo mám vnúčatá a chorého psa v baráku neznesiem“.
A ešte horšie bolo, keď sme o pár týždňov začuli spoza jej plota kňučať nové šteniatko. V duchu som si pomyslela, aký ho asi čaká osud? Tento smutný príbeh mal takýto koniec, pretože moja suseda si pred svojim rozhodnutím určite nepoložila túto dôležitú otázku.
2. MÁM DOSTATOČNÚ KONDÍCIU? A ČO MÔJ VEK?
Toto je zaujímavá otázka, ale takisto mimoriadne dôležitá. Nie je tak dávno, čo som ju sama riešila. Potom ako som v roku 2020 a v roku 2021 odprevadila s láskou a úctou do psieho raja moje dve milujúce dlhoročné priateľky a partnerky Chloe a Keiru, chtiac, či nechtiac som si musela položiť aj túto otázku.
Keďže ťahám na šesťdesiatku, musela som sa opýtať sama seba, či budem mať dostatočnú kondíciu zvládnuť šteniatko? Hoci v súčasnosti je moja fyzická kondícia viac ako dobrá, nemôžem vedieť dokedy mi takto vydrží, pretože zvládnuť šteňa je dosť fyzicky náročné aj pre mladého človeka.
Každý by mal zvážiť, či sa dokáže riadne o svojho kamaráta postarať aj o desať rokov.
Či bude schopný poskytnúť mu to, čo potrebuje, či bude vládať chodiť denne niekoľkokrát a na niekoľko hodín na prechádzky a s chuťou a nadšením, zdieľajúc radosť so svojim štvornohým priateľom, si ich aj užívať?
A čo keď ochoriem? Kto sa postará? Tieto otázky nemožno ignorovať a treba mať plán B, prípadne aj plán C. Nemôžem predsa nechať môjho kamaráta v štychu!
3. MÁM DOSTATOK ČASU? SOM OCHOTNÝ VZDAŤ SA MOJICH OBĽÚBENÝCH AKTIVÍT?
Samota je často smutným osudom psieho miláčika. Rodina si zaobstará živú hračku, ale nemyslí pritom na dôsledky.
Ráno všetci vstanú, päťminútové venčenie okolo domu, naplnenie misky granulami a každý svojím smerom odchádza za svojimi povinnosťami. Od skorého rána do večera psík trpezlivo očakáva chvíľu, kedy sa privíta s rodinou. Teší sa, skáče, kňučí od radosti ale panička a páneček mu nedokážu, unavení po celodennej šichte, prejaviť svoju náklonnosť.
Nasilu a z posledných síl ho prevetrajú na povinnej, tentokrát až desaťminútovej prechádzke okolo domu. Po návrate si sadnú pred televízor s plnými taniermi, s ktorých obsahom sa podelia so svojim miláčikom a spadnú únavou do postele. A takto sa to opakuje deň čo deň.
No a príde leto, zima a je tu dovolenková sezóna. Hurá! Plánovanie dovolenky pri mori, lyžovanie na horách. A čo s našim kamarátom? Šup s ním do psieho hotela!
Skôr ako sa rozhodnete využiť takéto zariadenie, bolo by vhodné poriadne si ho preveriť a nechať si poradiť od známych, ktorí majú s niektorým hotelom vlastnú skúsenosť.
Pozor, nikdy sa nespoliehajte na recenzie z internetu!
Existujú psie hotely rôzneho štandardu, a to jednak pri veterinárnych klinikách, alebo elitne vybavené päťhviezdičkové Hiltony, prípadne malé rodinné psie penzióny. Hotely sú zariadené kotercami a klietkami, niektoré kútikmi s pelieškami, v ktorých bude váš priateľ na vás trpezlivo čakať a rozmýšľať, čo sa vlastne deje. Prečo je na tomto mieste?
Prečo ho panička opustila a či ju ešte vôbec niekedy uvidí? Niektoré psíky takúto situáciu zvládajú celkom bez problémov a tešia sa z nových kamarátov, ktorí sú rovnako ako oni, odložení do tohto dočasného zvieracieho útočišťa.
Psíka, ktorého máme adoptovaného z útulku by som však nikdy do hotela nedávala.
Po zažitej traume sa mu vrátia smutné spomienky a zlomený psík nadobudne presvedčenie, že nám nejakým spôsobom ublížil, že nebol dosť milý, láskavý a že ho už nemáme radi a nechceme ho viac ako spoločníka.
Takisto si treba preveriť, ako tieto hotely fungujú. Bolo by vhodné stretnúť sa osobne s jeho zamestnancami, ktorí sa o vášho kamaráta budú starať a posúdiť ich citlivosť a správanie voči zvieratám. Niektoré menšie penzióny sú ako rodina a psíkom a mačičkám sa venujú individuálne. Vodia ich na prechádzky a zvieratká trávia väčšinu času v ich spoločnosti.
V iných sa môže stať, že po vašom odchode bude váš priateľ zavretý do klietky a v nej bude tráviť svoj čas až do vášho príchodu.
Mačičky vás s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť po celý čas užívania si vašej vysnívanej dovolenky očakávať zavreté v klietkach. Takéto riešenie je pre nich veľkou psychickou záťažou.
NEMENEJ VÝZNAMNOU JE OTÁZKA HYGIENY.
Poriadne si prezrite a posúďte sami čistotu zariadenia, do ktorého budete vaše zvieratko odkladať. Taktiež sa môže stať, že si váš štvornohý miláčik prinesie z týchto prázdnin, okrem blšky v kožuchu, aj nejakú nepríjemnú infekciu.
Ak ste sa teda už rozhodli, že nemienite obetovať vašu vysnívanú dovolenku, skúste radšej porozmýšľať, či by niekto z členov rodiny nezostal s vašim priateľom doma, alebo či nemáte spoľahlivého známeho, s ktorým má vaše zvieratko dobrý vzťah a ktorý by sa počas vášho „užívania si“ oňho postaral.
Existuje možnosť zobrať na dovolenku zvieratko so sebou. Pre psíka takéto riešenie nepredstavuje veľký problém, pretože psík je naviazaný na svojho pána, s ktorým žije a preňho miesto, kde sa spolu nachádzajú, nie je až také dôležité.
Okrem toho, niektoré psíky sú nesmierne zvedavé a teší ich poznávať nový svet a vytvárať si nové priateľstvá. Kto nevidel nadšeného psíka s hlavou vystrčenou z autového okienka s vyplazeným jazykom a vejúcimi ušami, ktorý s nadšením sleduje okolie, aby mu nič neušlo?
Tak… a prvá časť, moji milí, je naplnená do “prasknutia”… navrhujem nám všetkým malú prestávku a čochvíľa nenápadne vkročíme spoločne do druhej časti… vaša Adina
LETÁKY na stiahnutie, preposlanie, vytlačenie nájdete TU
• S NAMI NIE SI SÁM •
• PRIDAJ SA K NÁM 🙂
